o tom čo je duša; čo potrebuje k životu; o tom či ju môžme stratiť; a ako s ňou nadviazať spojenie
Aj keď je pojem duše spájaný s transcendentálnou ríšou a nezjavenému spirituálnemu svetu nedôverujeme, táto duševná energia sa nachádza v každom z nás. Či už veríme alebo ešte neveríme .
Pochopenie podstaty duše je jedna z najzákladnejších a najpodstatnejších úloh na spirituálnej ceste. Ak sa na ňu vyberiete, so svojou dušou sa zaručene stretnete...
Život bez duše je život bez zmyslu, naplnenosti a radosti. Poznáte to, ak ste stretli človeka, na ktorom ste videli, že chodí ako bez duše. Alebo ste si obzerali nejaké dielo, o ktorom ste si povedali, že v ňom nič nie je, že to nemá dušu. Započúvali do slov človeka, no jeho prejav nemal dušu, bol prázdny. A takto by som mohla pokračovať napríklad o ľuďoch, ktorí sú tak necitliví akoby nemali dušu. O činoch , ktoré boli tak kruté a ničivé, že v nich nebolo kúska citu, kúska duše...
To nám dáva jasný odkaz, že prázdne je to, čo nemá dušu. Kde nie je duša ,nie je život a kde nie je život, chýba cit, radosť a zmysel. A kde nie je zmysel je opäť prázdno. Cítiť prázdno v živote sa spája s pocitom samoty, uviaznutia , stratenia. To je moment, keď sme sa pravdepodobne odpojili od seba samého, od svojho vlastného zdroja sily a lásky . Človek sa vtedy dostáva do existenciálnej krízy.
Každý sa pár krát za život dostane do tohto štádia „ stratenosti – odpojenosti od seba“ ,vďaka rôznym okolnostiam
ako strata alebo úmrtie milovaného človeka, choroba, dlhodobo potlačené emócie zo života, citové zranenia, nevyriešená trauma, nepredvídateľná udalosť, vyčlenenie so spoločnosti, strata práce, nečakaná zmena a zvrat, život v strachu , psycho - spirituálna kríza, atď.
Takéto a iné situácie patria k nášmu rastu, k rozvoju našej duše a duševných schopností. Sú to prirodzené periódy na našej ceste života, ktoré je potrebné s odvahou prekonávať a posúvať sa napriek všetkému svojim tempom ďalej.
Len sa hlavne v tomto bode netreba zaseknúť, vystrašiť, zastaviť a ani sa opustiť. Jedná sa totiž o moment vášho nutného postupu v rozvoji . Dostávate sa totiž do ďalšieho levelu vo videohre, prechádzate do ďalšej dimenzie, rozširujete si vedomie, premieňate sa – transformujete sa do inej, evolučne často vyššej úrovne.
V živote sa vynoria momenty a stavy duše, keď človek nevie, čo so sebou, nechápe čo sa to s ním deje, už mu stará cesta nefunguje, nemôže sa vrátiť do pôvodného, reaguje tak ako nechce, točí sa v jednom nezmyselnom kole a nevie ako z toho von. Na svoju obranu použije často znecitlivenie, predstiera, že to nevidí, potlačí svoje emócie, svoj prejav, seba samého. Prejavuje to často formou prepáleného sústredenia na prácu, alebo pomocou omamných látok, alkoholu , sociálnej masky nepriestrelnej osobnosti, či nekonečnými činnosťami s odmietaním byť len sám so sebou.
A toto je presne moment, kedy je najvyššia doba napnúť plachty a odpľuť domov do svojho prístavu. Niekto to nazýva nájsť svetlo na konci tunela, , nájsť zmysel života, oslobodiť sa , vykúpiť sa... prebudiť sa.
Keďže ja sama poznám rôzne desivé ale aj veľmi osviežujúce prejavy svojej psyché -duše, s radosťou môžem oznámiť , že duša je vždy s vami a chce vás sprevádzať. Potrebujete ju ale začať počúvať, presne tak ako viete počúvať svoju myseľ alebo svoje telo, keď od vás niečo chce.
V každodennom živote často na svoju dušu zabudneme, a tým sa oslabujeme o hlavný zdroj inšpirácie.
Čo je to duša ? Aká je jej úloha?
Vaša duša je nehmotná esencia a úplnosť toho kto ste na základnej úrovni, je to vaša pravá povaha. Pretože v jadre všetkého života je energia, a duša je celá táto energia. Energia duše vás v živote oživuje, hýbe vami , dokonca k vám prehovára v tichých momentoch , keď potrebujete vedenie.
Je to práve duša, ktorá k nám prehovára vnútorným hláskom, dáva nám smer a morálny kompas. Je to presne ona ktorá trpí ,keď v živote nekráčame zmysluplným smerom, potláčame seba samého, v skutočnosti potláčame svoju dušu ignorujeme duchovné zložky – spiritualitu . Je to duša, ktorá k nám prehovára, že je v nás viac , ako si myslíme.
Môžem stratiť dušu?
Dušu nemôžme stratiť, nikdy od nás nemôže odísť, nemôžme ju odovzdať, ani nám ju nemôže nikto ukradnúť, s dušou akurát môžeme stratiť spojenie, keď sme zažívali traumu či zranenie alebo sme retraumatizovaný. Ak sa pýtate , či môže duša zomrieť, chvalabohu nie , môže sa akurát transformovať alebo zlúčiť sa s prvotnou energiou. Duša je nedotknuteľná, aj keď ľudia v psycho-spirituálnej kríze môžu mať dojem , že ich duša je ohrozená temnými silami zvonka, ale je často len prajav tieňa. Duša sa nedá zmutovať , je neotrasiteľná a je večná. Duša je energia -životná sila , nemôže zaniknúť, môže sa len transformovať.
Rozdiel medzi dušou a duchom
Anglické pojmy „soul a spirit„ alebo duša a duch si ľudia často mýlia.
Duša je pozemská a Duch je „nebeský“ . Duša je bránou do podvedomia a prejavuje sa v snoch, víziach, či extáze. Na druhej strane duch nám otvára do nadvedomia , k jednote , je bez obsahu a je prístupný prostredníctvom stavov očistného vedomia – meditácie.
Páči sa mi prirovnanie, že duch je ako temná tmavá miestnosť a duša ako svetlo sviečky v tmavej miestnosti. Duch je ako chrám a duša ako modlitba v ňom. Duch a duša sa prejavujú v jednom priestore. Duša potrebuje k životu kyslík a duchovné prostredie , aby seba podporila.
Čo je zmysel duše?
Zmysel duše má mnoho dočinenia so zmyslom života. Každá duša má svoj zmysel, niečo čo nám bolo naprogramované na základnej úrovni ,aby sme to naplnili. Napríklad život je naprogramovaný na rast, expanziu a zmenu.
A tak isto všetko živé tu na Zemi prechádza cyklami premeny – ako aj my ľudia.
Zmysel duše je rásť a dozrievať. Duša prechádza rôznymi stupňami ,vekmi duše, aby naplnila svoju podstatu.
Dušu napĺňa krása, umenie a príroda. Napojenie na dušu a komunikácia s ňou je jedna z ušľachtilých schopností človeka, no nie každý má zameranie v živote počúvať svoje vedenie a tak radšej odovzdá seba samého nasledovaniu hlasu druhých. Duša vtedy trpí.
Dochádza k deep press – depresií, tlaku proti duši, tlaku voči sebe.Dušu treba počúvať, lebo ajvďaka nej sa dostanete do životnej harmónie.
Jana Švarná